Chameleón jemenský

Chameleón jemenský je ako jediný chameleón ktorý sa môže chovať doma. Tieto chameleóny sú aktívne cez deň. Vyskytuje sa v Jemene a na arabských polo ostrovoch. Samička sa dožíva 4 roky a samček 5-7 rokov. Mláďatá dospievajú v 6-10 mesiacoch. Samica je dlhá okolo 25-30 cm. Samce sú väčší. Majú okolo 40-60 cm.

Koralovka sinalojská

Táto koralovka sa vyskytuje v Strednej Amerike. Jej biotop sú púšte a polopúšte. Loví hlodavce, hady a iné jaštery. Koralovky patria do príbuzenstva užoviek. Svojim pestrým sfarbením pripomínajú nebezpečné juhoamerické koralovce, na rozdiel od ktorých nie sú jedovaté a svoju korisť usmrcujú udusením.

Štrkáč texaský

Síce si každý smyslí že hady sú zle a sú to veľké škodce. Ale je to naopak. Hady sú veľmi užitočné tvory. Požierajú veľmi veľké škodce. Ako napríklad potkany,

myši a iné hlodavce.

Tento veľmi pekne sfarbený štrkáč sa vyskytuje v Severnej a Strednej Amerike.

Jej biotop sú púšte a polopúšte. Je ako ostatné hady mäsožravec. Síce je to veľmi nepravde podobné ale je to najnebezpečnejší had v Strednej Amerike.

Varan modrí

Varan modrí je veľmi pekný druh jaštera. Má krásnu modro čiernu farbu. Je mäsožravec a živí sa zdochlinami. Nájdete ho v tropických dažďovích lesoch. Vyskytuje sa v Ázii. Pohlavne dospievajú vo veku okolo 1,5 roka. Dorastá do celkovej dĺžky až 100 cm (telo obvykle okolo 35 cm).

Kajmanka dravá

Kajmanka dravá sa míli s obyčajnou korytnačkou. Ale keby ste ju náhodou stretli tak sa od nej radšej vzďaľujte. Je veľmi nebezpečná. Keby ste ku nej strčili prst, tak vám ho aj odhryzne. Je mäsožravec. Živí sa rybami a inými vodnými živočíchmi. Nájdete ju v sladkých vodách Južnej Amerike, Severnej Amerike a Strednej Amerike.Rozmnožuje sa v apríli až novembri a veľkosť znášky tvorí 20 až 30 vajec.
 

Chameleón leopardí

V tropických pralesoch východného Madagaskaru žije druh chameleóna, ktorý svojou farebnosťou zatieni väčšinu svojich príbuzných. Živí sa ako obyčajne aj iné chameleóny hmyzom. Chameleón leopardí po dospelosti dosahuje
okolo 45 cm. Velmi často mení farbu. Ako je známe ich farebnosť ovplyvňuje nálada, okolité prostredie či úroveň stresu zvieraťa.

Anakonda veľká

Táto anakonda je veľmi zaujímavá tým že je druhý najdlhší had sveta a najťahším hadom sveta. Môže vážiť okolo 200 kg.  Vyskytuje sa na severe Južnej Ameriky. Živí sa ako aj iné hady hlodavcami, sliepkami a občas dokáže zjesť  aj omnoho väčšie ako ovca. Má okolo 8-9 m. Dožíva sa 25-30 rokov.Nájdete ju v tropických dažďových lesoch.
 Väčšinu života strávi čiastočne ponorená v plytkej vode, pričom uprednostňuje miesta s bujnou vodnou vegetáciou, kde môže nepozorovane striehnuť na korisť.

 

                                                                                                                  

Gekonček nočni

Tento gekon je od iných gekonov iný že má tučný chvost. Nájdete ho na púštiach a polopúštiach v Ázii. Rád býva v tieni a tme. Je hmyzožravec. Je bieli a má štvrť milimetrové tekvicovo žlté bodky a veľké čierne. Je pekné ho mať doma. Je veľmi pekný a inteligentný.

Varan smaragdový

Tento jasno zelený varan sa vyskytuje v Austrálii a Oceánii. Nájdete ho v tropických dažďových lesoch. Lepší sa z varanom nestretnúť lebo je pomaly väčší ako leguán. Leguánov predlžuje iba chvost. keby vás varan hrýzol dostalo by sa vám do krvi veľa baktérii, hniloby iných toxínov, stafylokokov a.t.ď. Živí sa zdochlinami.

Užovka amurská

Táto zaujímavá užovka sa veľmi podobá na jedovatú bojgu mangrovú. Bojga má však väčšie oči a vylieza na poludnie pre potravu. Užovka amurská sa živí malými hlodavcami a stavovcami. Nájdete ju v lesoch mierneho pásma a na stepoch.

Pytón kobercový

Tento pytón sa vyskytuje v Austrálii. Nájdete ho v Tropických dažďových lesoch a pralesoch. Tento pytón môže mať 2-3 m. Je mäsožravec a patrí medzi škrtiace hady. Živí sa myšami, podkanmi vtákmi a aj sliepkami keď je veľký.

Anakonda paragvajska

Táto anakonda nie je len taká bezfarebná ako anakonda veľká. Anakonda paraguajská je oveľa aktívnejšia. Vyskytuje sa v Južnej Amerike. Patrí medzi škrtiace hady. Dospelé jedince dosahujú 3-4 m výnimočne 5. Živí sa skoro všetkým čo nájde. Napríklad: Vtáky, myši, potkany, škrečky, na farme sliepkami a v prírode aj krokodílmi.
 

Halloweensky bonus pralesnička azúrová

Táto zaujímavá žaba sa vyskytuje v Južnej Amerike. Živí sa ako obyčajne hmyzom. Nájdeme je v tropický dažďových pralesoch a lesoch lebo má veľmi rada vlhko. Často býva pri potoku na kameňoch, rastlinách a konároch.

Pytón mriežkovaný

Tento pytón je najväčší had na svete. Môže mať 9-11 m. Patrí medzi škrtiace hady. Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii. Jeho potrava je:  Jeho najčastejšou potravou v prírode sú krokodíli, kajmany, myši, vtáky, potkany morčatá a keby vnikol do poľa na poľnohospodárstvo tak tam zožerie aj mačky a sliepky.
Nájdeme ho v tropických dažďových pralesoch oddychovať na stromoch.

Korálovka Mexická

Táto korálovka sa vyskytuje v strednej Amerike. Nájdete ho na púšti a polopúšti. Živí sa malými mäsožravcami. Dosahuje 50-100 cm. V období rozmnožovania kladie samica 4-8 vajec, z ktorých sa liahnu mláďatá vo veľkosti asi 20 cm po dvoch až troch mesiacoch
  

Štrkáč Brazílsky

Tento had sa vyskytuje v Južnej, Severnej a Strednej Amerike. Nájdete ho v tropických sezónnych lesoch, na púšti, savany a aj v hrách na vyššie položených miestach. Živý sa mäsožravcami. Na konci chvosta má niečo ako hrkálku. Keď ku nemu ide niekto silnejší ako napríklad tajpan tak začne stým hrkať. Každý sa toho zľakne. Dosahuje do 100-150 cm. Keby ste mu odsekli hlavu, tak v krku má jeden sval a mohol by vás ešte uhryznú. Samica rodí 20-40 mláďat, ktoré dosahujú dĺžku 28-35 cm.

Letný bonus Jaguar Americký

Táto mačkovitá šelma sa vyskytuje v Južnej Amerike a Strednej Amerike. Nájdeme ho v tropických sezónnych lesoch. Živý sa antilopami. Je celí čierny. Veľmi sa podobá na pumu. Jaguár je najväčšou mačkovitou šelmou Ameriky, jediný zástupca rodu Panthera v Novom svete. Mnoho ľudí si ho zamieňa s veľmi podobným leopardom, rozdiel je v charaktere škvŕn – u jaguára sú väčšie, s prerušenými okrajmi a spravidla s drobnou škvrnkou vnútri u leoparda sú škvrny a rozety uzavreté a bez vnútorných škvrniek.

Veľhad dúhoví Brazílsky

Tento had sa vyskytuje v Južnej Amerike. Nájdeme ho v tropických dažďových lesoch a tropických sezónnych lesoch. živí sa malými mäsožravcami. Mláďatá samice dospievajú až v 3-4 rokoch. Dosahuje do dĺžky 100-180cm.

Bojga stromová

Keď sa táto bojga volá stromová je jasné že žije na stromoch. Je to trochu zaujímavé ale je to najjedovatejší stromoví had v Afrike. Veľmi aktívne sa šplhá, na odhadovanie vzdialenosti pri prechode z konára na konár a v rámci prípravy na útok využíva binokulárne videnie. Na strome je veľmi nenápadná Lebo je zelená a tým pádom dobre splýva s listami. Zuby týchto hadov sa nachádzajú v zadnej čeľusti, takže jed vpichujú do koristi pri jej prehĺtaní.

Bojga mangrová

Jed obsiahnutý v jeho slinách sa do tela obete vstrebáva cez ranu spôsobenú žuvaním a nie vstrekovaním cez zuby. Preto, a aj vďaka jeho poddajnosti, sa bojga mangrovová nepovažuje za nebezpečnú pre človeka. V mangrovových močiaroch a pralesoch tento veľmi výrazný had býva vždy obtočený okolo stromov a čaká kým bude súmrak. Keď je súmrak tak je jeho pravá chvíľa kedy má loviť. Je celí čierny a má na sebe žlté čiary.

Slepúch lámaví

Tento plaz sa veľmi podobá na užovku stromovú a ľudia si ho často mýlia. Ale je to jašter. Jeho nohy sú zakrpatené. Nemajú ani mm. Nikto sa ho nemusí báť lebo dosahuje len do 30-100cm. Mláďatá dočahujú do 70-90mm. Je celí hnedí a jazyk má čierny. Dospelé jedince sú o niečo tučnejšie.

Veľhad kráľovský

Tento had sa vyskytuje v Južnej Amerike a v strednej Amerike. Tento veľký had sa živí malými mäsožravcami. Nájdeme ho v tropických dažďových lesoch, na púšti, savany a tropické sezónne lesy. Dorastá do dĺžky 2-3m.

Pytón kráľovský

Tento pytón sa vyskytuje v západnej a strednej Afrike. Živí sa malými mäsožravcami. Nájdeme ho v dažďový pralesoch, tropických sezónnych lesoch a na Savane. Tento pytón dorastá do dĺžky 1-2 m.
 

 

Kobra červenkastá

Jed kobry červenkastej je ako u väčšiny kobier zmesou synaptyckích neurotoxínov, ktoré pôsobia na nervy a ovplyvňujú svaly. Hoci obvykle nebýva príčinou smrti človeka, je okamžité lekárske ošetrenie nevyhnutné. Táto kobra sa živí malými cicavcami, vtákmi menšími hadmi a vajcami. Na tejto kobre je veľmi zaujímavé to že keď je veľmi vystrašená a bojí sa napríklad geparda začne vypľúvať jed. Kobra červenkastá sa vyskytuje na území Egypta, Sudánu, Eritrei, Etiópie, Somálska, Kene, Tanzánie, Čadu a Nigeru. Dáva prednosť suchým savanám a polopúštnym oblastiam. Často sa vyskytuje v oblastiach púštnych oáz, kde loví.

Pytón tmavý albín

Tento pekný pytón dosahuje do dĺžky 7-8 m. Váži okolo 100-150 kg. Keď samica vznáša vajcia môže ich zniesť 12 alebo dokonca až 35. Tento pytón sa živí vtákmi a malými cicavcami. Vyskytuje sa v dažďových pralesoch juhovýchodnej Ázie. Je celí bieli a má na sebe jasnožlté škvrny.

Pytón tigrovitý

Tento pytón sa vyskytuje tropických sezónnych lesoch. Živý sa malými mäsožravcami. Tento veľký plaz dosahuje 4-5 m. Vyskytuje sa v Ázíi. Veľmi rád oddychuje. Veľa ľudí ho chová doma. Mláďatá hneď po vyliahnutí dosahujú až 40-50 cm

Korytnačka močiarna

Táto korytnačka sa živí malými všežravcami. Vyskytuje sa v Ázii, Afrike a Európe. Dokonca táto korytnačka žije aj u nás. Nachádza sa v močiaroch, jarkoch a milých potôčikoch. Veľkosť dospelých jedincov je u rôznych poddruhov od 15 do 25 cm, pričom samice sú väčšie a majú výraznejšie klenutý pancier. Táto korytnačka sa rada vyhrieva na slnku.

Pytón zelený

Tento atraktívne sfarbený druh pytóna sa vyskytuje na ostrove Papua Nová Guinea, Šalamúnových ostrovoch, v súostroví Aru a na austrálskom polostrove Cape York. Jeho mláďatá vyzerajú veľmi pekne. Bývajú sfarbené do jasnožlto a dokonca niektoré sú aj do žlto červena. Vyskytuje sa v Austrálií a aj v Ázii. Živí sa mäsožravcami.

Užovka obojková

Táto užovka sa živí rybami, žabami a inými obojživelníkmi.

K tomu je najrozšírenejším hadom v našom štáte. Keď sa bojí alebo je vyplašená, stočí sa, obráti sa a otvorí papuľu. Najčastejšie sa vyskytuje v močiaroch a pri potokoch alebo riekach. Je úplne čierna a na konci hlavy má žltý okruh ktorí vyzerá ako obojok a preto sa tak volá. Táto užovka je jedovatá, ale nemá toľko neurotoxínov aby človekovi niečo urobila. pre človeka je úplne neškodná. Tento had dorastá do dĺžky 00,60-100,00 cm.

Leguán zelený

Leguán zelený v dospelosti patrí medzi najväčšie plazy na svete. Dorastá do dĺžky 130-180 cm. Leguány žijú v lesoch vysoko na stromoch, v okolí vodných tokov , v pásmach tropických dažďových  Tento milí tvor je bylinožravec. Hlavnou zložkou potravy sú listy a listová zelenina.

Tajpan

Korisťou tohto hada sú malé cicavce ako napríklad myši alebo dokonca aj hady. Jed tajupana je veľmi prudký. Tajpan drobno šupinatý je najjedovatejší suchozemský had  a druhý najjedovatejší had na svete hneď po mambe čiernej. Jeho uštipnutie bez problémov usmrtí človek. Ak človek chce prežiť musí si dať protijed. Viete o tom že z hadích jedov sa vytvárajú lieky proti vážnym ochoreniam? Jedovaté nourotoxíny vyžierajú všetky baktérie. Z jedu hada sa vytvorila aj masť.

Užovka červená

Táto pestro sfarbená užovka, (užovka červená) ktorá pochádza zo Severnej Ameriky, dorastá do dĺžky120-180 cm. Samice sú väčšinou trochu dlhšie ako samce. Táto užovka sa živí mašami, potkany, vtáky, kúsky hovädzieho srdca a kuracie mäso.

Užovka zelená

Užovka zelená je nejedovatý had, rozšírený v severných štátoch USA. Obýva lesy s bohatými porastmi a často sa vyskytuje v blízkosti vodných zdrojov. Je aktívna za súmraku a v noci. Dorastá do dĺžky 60-80 cm a dožíva sa približne 9 rokov. Samice kladú 5-7 vajec, z ktorých sa asi po 50-60 dňoch začínajú liahnuť malé užovky. Potravou pre ne sú rôzne druhy hmyzu.

Užovka zelená je vhodná pre chovateľov, ktorý už majú nejaké skúsenosti, pretože ide o náročnejšieho hada. Aby sa predišlo jeho prehriatiu či podchladeniu, treba neustále dohliadať na teplotu v teráriu. Tiež si vyžaduje vyššiu vlhkosť, pravidelné rosenie terária a vlhký úkryt. Do terária je vhodný kyprý a vlhkejší substrát, do ktorého sa užovky rady zahrabávajú. Potrebujú aj konáre na šplhanie. Samozrejmosťou je aj veľká miska s vodou, v ktorej v období zvliekania trávia veľa času. Užovky zelené sú plaché, veľmi rýchle a nebránia sa ani uhryznutiu.

Užovka hlatká

Je asi 60 cm dlhá, teda dosť malá a úplne hladká. Ľudia si ho často mýlia s jedovatou vretenicou, na ktorú sa podobá zafarbením tela. Od vretenice sa však líši guľovitou zreničkou, dlhším chvostom a oválnou hlavou. Hoci žije v teplejších oblastiach, veľmi dlho spí zimným spánkom (od októbra do apríla) skrytá v koreňoch alebo pod kameňmi. Znesie koncom leta asi desať vajec, z ktorých sa hneď vyliahnu mláďatá.

Vretenica severná

Vretenica severná dorastá do dĺžky 60 až 70 cm, teda nie je moc veľká. Je rôzne sfarbená, má trojuholníkovú hlavu, na chrbte tmavší zubatý pás. Žije vo vyšších polohách najmä na skalách kde sa rada vyhrieva na slnku. Tiež má rada močaristé miesta. Poľuje najmä na svitaní. Korisť usmrtí svojim veľmi prudkým jedom. Živí sa drobnými cicavcami, ale aj hmyzom. Z jej jedu sa vyrábajú lieky.

 

Mamba zelená

Mamba zelená (západoafrická), je štíhly had. Jej farba je jasno zelená. Koža medzi šupinami je čierna. Oči sú hnedé a brucho je svetlo zelené. Jed mambi zelenej je zložený z viac zložiek a je veľmi prudký. Prevládajú neurotoxíny. Ďalšie hemolyzíny, ktoré rozkladajú červené krvinky a antikoagulíny spomalujúce zrážanie krvi. Jej jedové zuby sú pevné a nazývajú sa Proteroglypha. Sú to jedové zuby umiestnené v prednej časti hornej čeľuste. Loví hlavne vtáky a malých stavovcov.

Jašterica múrová

Biotop: Jaštericu múrovú nájdeme na lokalitách v nadmorskej výške od 200 až do 1430 m n. m., kde vyhľadáva slnkom exponované stráne vo vápencových a andezitových oblastiach. Podľa pozorovaní je jašterica múrová obyvateľkou lesov, v ktorých obýva skalnaté formácie. Zrejme sa tak deje z potravinového a konkurenčného dôvodu. Nenájdeme ju na kyslých horninách. Naopak, nájdeme ju na zrúcaninách, kamenných budovách, v opustených kameňolomoch, starých múroch, riečnych navigáciách, hrádzí priehrad a na násypoch ciest i koľajníc. Vyhýba sa aj extrémne suchým lokalitám. Okrem teploty substrátu je podstatným faktorom aj jeho vlhkosť.

Veľkosť: Dorastá do dĺžky okolo 18-20cm.

Potrava: Jašterica múrová sa živí hmyzom rôzneho druhu. Obratne loví pavúky, motýle, húsenice, červy atď.

Užovka stromová

Užovka stromová je našim najväčším hadom na Slovensku. Dospelé jedince dosahujú do 1,5-2,0 m. Nie je jedovatá. Svoju korisť usmrtí škrtením. Lezie po stromoch a žerie vtáčie vajíčka. Je sivá alebo hnedá z bielymi bodkami.

Jašterica krátkohlavá

Táto jašterica je jedným z najkrajších a najrozšírenejších plazov Európy. Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu. Vyskytujú aj čisto čierne jedince a rovnako aj bledé jedince. Mláďatá sú sivohnedé s bielymi škvrnami. Zimovať začína v októbri, v teplejších rokoch najneskôr v novembri. Zalieza do dier po hlodavcoch, skalných puklín a pod kmene stromov. Zimný spánok u tohto druhu končí už koncom marca. Dorastá do dĺžky 20 cm.

Kobra kráľovská

Kobra kráľovská je Tretí najjedovatejší had na svete. Na jedno uhryznutie vypustí 6-7 ml jedu. Rekordná veľkosť kobry je odchovaná v zajatí  Londýn ktorá mala 5,7 m. Najviac sa dožíva 20 rokov. Jej uhryznutím by dokázala usmrtiť 3 500 myší. Patrí medzi najväčšie hady sveta. Dosahuje do dĺžky 5-6m.

Mamba čierna

Mamba čierna je najjedovatejší had na svete. Jej jed je taký silný, že na jedno uhryznutie dokáže usmrtiť 25 dospelých mužov. Pred týmto hadom uteká aj slon. Mamba čierna je druhý najväčší had na svete hneď po kobre kráľovskej. Mamba čierna má okolo 2,5 m, pohybuje okolo 20 km za hodinu. Keby ste ju videli je sivá. Oči má tmavé.